Materiál. Aký si vybrať?

Zatepľovacích materiálov je v súčasnosti na výber veľa. Od sypkých drvených izolácii cez kamenné či sklené vlákna, až po striekané polyuretánové peny.

Niektoré sú prírodné, ekologické, iné sa vyrábajú synteticky. Každý materiál má svoje parametre, pričom najdôležitejší z nich je tepelný odpor.

Treba rátať aj s tým, že každý materiál nie je vhodný do každej konštrukcie.

Tepelná izolácia musí byť chránená proti vlhkosti z interiéru parozábranou a z exteriéru hydroizolačnými (paropriepustnými) vrstvami. Je nesmierne dôležité, aby bol tento krok v technologickom postupe dodržaný a prevedený správne.

Parozábrana, ako deliaca vrstva medzi vlhkým prostredím a tepelnou izoláciou musí byť vzduchotesne ukončená na každom mieste, kde sa dotýka konštrukcie,či už ide o ostenie, o komínové teleso, káble, o ventilačné prestupy a podobne. Vlhký vzduch z interiéru sa v žiadnom prípade nesmie dostať do izolácie.

Z druhej strany tepelnej izolácie by mala byť polopriepustná fólia. Tá má viacero úloh. Ako poistná hydroizolácia má pri akomkoľvek zlyhaní hydroizolačných vlastností krytiny nad ňou za úlohu zabezpečiť, aby voda neprenikla do podstrešia, prípadne do izolácie.

Ďalej táto fólia chráni strechu proti vetru, robí ju vetrotesnou, čo pozitívne vplýva aj na tepelnú izoláciu, pretože ju zbytočne neochladzuje.

Fólia tiež zabraňuje hmyzu a hlodavcom, aby sa dostali do podstrešia, prípadne do tepelnej izolácie.

Často sa zabúda na takzvanú montážnu vrstvu. Tá umožňuje správne vedenie inštalácie a osadenie svietidiel tak, že sa nenaruší parozábrana. A práve tu sa robí najviac chýb, ktoré môžu viesť k úplnému znefunkčneniu konštrukcie a podstrešie potom nemožno zobytniť. Aj keď si investor dá námahu s parozábranou a perfektným prevedením, ďalšie profesie zväčša inštalatérske, si začnú robiť bezhlavo prestupy. Robia diery do parozábrany a to tak, že vo väčšine prípadov ju už nie je technicky možne vzduchotesne uzavrieť.